Systém školstva na Slovensku má dlhodobú tradíciu a neraz prešiel malými i podstatne väčšími reformami. Ide o komplexne prepracovanú sústavu škôl a jednotlivých stupňov vzdelávania, ktoré na seba postupne nadväzujú a dopĺňajú sa.
Navzdory takto premyslenému systému deti v slovenských školách nedosahujú potrebné výsledky znalostí a hlboko zaostávajú za ostatnými členskými štátmi Európskej únie.
Čo je teda najväčším problémom, či problémami nášho školstva ?
1. Určite sme si všimli, že v našich školách chýbajú knihy. Každý predsa chce, aby naše deti dosahovali, čo najlepšie výsledky. Ako to ale majú urobiť, keď nemajú k dispozícii študijné materiály, z ktorých sa to môžu naučiť ?
Za túto situáciu môže nešťastná obsahová reforma z roku 2008, po ktorej sa staré knihy vymenili za nové. Niektoré nové knihy však nedosahujú ani štvrtinu odbornej úrovne ich starých predchodkýň, a preto sa učitelia vracajú k starej literatúre, čo je mnohokrát to najlepšie riešenie.
2.Pedagógovia vyžadujú, aby žiak exceloval na každom predmete, bez ohľadu na to, či to dieťa baví alebo nie. Tento konkrétny učiteľ dosiahol z tohto predmetu najvyššie vzdelanie, je teda jasne pochopiteľné, že tomu rozumie a jeho znalosti výrazne prevyšujú ostatných. Ale on sa celý život venuje len tejto konkrétnej oblasti a tiež určite existuje niečo, čomu on sám nechápe. Žiak má získať hlavne základné znalosti z každého odvetvia, prečo ho ale nútiť, aby sa hlbšie venoval niečomu, čo mu zjavne neimponuje.
V krajinách ako Fínsko a Estónsko deti síce dostávajú základné vzdelanie, ale sú vedené k tomu, aby sa predovšetkým venovali tomu, čo ich baví a čomu skutočne rozumejú, bez ohľadu na to či ide o matematiku alebo výtvarnú výchovu.
3.Deväť rokov základného vzdelania ? Štúdie preukazujú, že deti sú najprispôsobivejšie ľudské stvorenia na zemi, prečo im teda deväť rokov vtláčať do hlavy to isté neustále dookola ? V Poľsku deti dostávajú šesť rokov základného vzdelávania a následne postupujú ďalej v rôznych stupňoch vzdelania. Iróniou však je, že aj napriek tomu, že študujú v priemere o dva roky menej ako študenti v Slovenskej republike, dosahujú permanentne lepšie výsledky.